Biozáhrada na balkóne: Ako pestovať bez chémie a pesticídov
Kupujete v supermarkete bio paradajky za dvojnásobnú cenu? Avšak stále máte pocit, že úplne bio to byť nemôže. Keďže ste si niekde prečítali, že aj bio produkcia používa povolené pesticídy. Máte pravdu – a presne preto má zmysel pestovať doma.
Bio záhrada na balkóne je jediný spôsob, ako mať stopercentnú kontrolu nad tým, čo jete. Navyše nepotrebujete na to veľký priestor ani desaťročia skúseností. V skutočnosti stačí pár správnych rozhodnutí na začiatku, zopár overených princípov počas sezóny a malý priestor s dostatkom slnka.
V tomto článku vás prevediem kompletnou cestou od výberu správneho substrátu, cez prirodzenú ochranu pred škodcami, až po kompostovanie priamo na balkóne. Preto zabudnite na reklamné slogany o „bio“ produktoch z obchodu. Naučíme sa skutočnému bio pestovaniu, tak ako to robili naše babičky – s modernými vylepšeniami ktoré šetria čas aj priestor.
Čo sa dozviete v tomto článku
- Čo je vlastne bio pestovanie a prečo sa oplatí aj na balkóne
- Ako si vybrať správny bio substrát a pôdu
- Ktoré rastliny sa hodia pre začiatočníkov v bio režime
- Prirodzená ochrana pred škodcami – 10 osvedčených metód
- Spoločná výsadba – rastliny ktoré si pomáhajú navzájom
- Domáce hnojivá a prírodné výluhy – recepty krok za krokom
- Ako kompostovať priamo na balkóne bez zápachu
- Permakultúra v miniatúre – princípy pre balkónovú záhradu
Čo vlastne znamená bio pestovanie
Slovo „bio“ sa dnes používa tak často, že stratilo presný význam. Preto si ujasnime základy. Bio pestovanie znamená, že nepoužívate syntetické pesticídy, herbicídy ani umelé hnojivá. Namiesto toho pracujete s prírodnými procesmi, pestujete rastliny ktoré sa navzájom podporujú a využívate biologickú ochranu.
Bio v obchode vs bio na balkóne
Toto je dôležitý rozdiel ktorý väčšina ľudí netuší. Certifikované bio v supermarkete povoľuje **určité** pesticídy a hnojivá – len nie tie najagresívnejšie. Napríklad síra, medené prípravky, pyretrín a ďalšie sú v bio poľnohospodárstve povolené. Avšak keď pestujete sami, máte plnú kontrolu. Teda môžete ísť ešte ďalej než priemysel.
Skutočne bio je len to, čo si vypestujete sami. Všetko ostatné je kompromis.
Prečo má bio na balkóne zmysel
- Zdravie – žiadne zvyšky chemikálií na vašom jedle
- Chuť – domáce paradajky majú vyšší obsah cukrov a aromatických látok
- Ekológia – podporujete opeľovače a biodiverzitu v meste
- Peniaze – bio bylinky z obchodu stoja 2-3 eurá, doma ich máte celú sezónu zadarmo
- Vzťah k jedlu – deti ktoré vidia ako rastie paradajka, sa k jedlu stavajú úplne inak
- Nezávislosť – v čase krízy máte aspoň časť potravín pod kontrolou
Najväčší mýtus o bio pestovaní
Mnohí si myslia, že bio pestovanie je komplikované a vyžaduje roky skúseností. V skutočnosti je to naopak – príroda je oveľa múdrejšia ako my. Keď jej vytvoríte správne podmienky, robí prácu sama. Preto je bio prístup pre začiatočníka vlastne ľahší než konvenčný, plný postrekov a hnojení podľa tabuliek.
Bio substrát – základ všetkého
V zemi je všetko. Naozaj. Ak máte kvalitnú pôdu, vaše rastliny budú zdravé a odolné. Naopak zlý substrát znamená chorľavé rastliny, nízku úrodu a potrebu riešiť problémy ktoré by pri dobrej pôde nevznikli.
Ako spoznať kvalitný bio substrát
V záhradníctve nájdete desiatky druhov substrátov. Pri bio pestovaní hľadáte špecifické vlastnosti, nie len označenie „bio“ na obale.
Organická hmota: Kvalitný bio substrát obsahuje vyzretý kompost alebo vermikompost. Avšak pozor – „rašelinový substrát“ nie je to isté. Rašelina sa rýchlo rozkladá, vysušuje a jej ťažba škodí prírode.
Priepustnosť: Substrát nesmie zostať premokrený. Kvalitné bio substráty obsahujú kokosové vlákno, perlit alebo hrubý piesok pre lepšiu drenáž.
pH: Väčšina zeleniny potrebuje neutrálnu pôdu (pH 6,0 – 7,0). Preto sledujte túto hodnotu na obale, alebo si kúpte jednoduchý pH tester za 5 eur.
Certifikácia: Hľadajte označenie „pre ekologické poľnohospodárstvo“ alebo bio certifikát. Tieto substráty nesmú obsahovať syntetické hnojivá ani chemické prísady.
Vlastná zmes substrátu
Keď máte trochu skúseností, oplatí sa miešať si substrát vlastný. Dostanete kvalitnejšiu pôdu za nižšiu cenu. Tu je osvedčený základný recept pre balkónovú zeleninu:
- 40% záhradná pôda alebo bio substrát (základ)
- 30% zrelý kompost alebo vermikompost (živiny)
- 20% kokosové vlákno (drží vlhkosť, nenahrádza rašelinu)
- 10% perlit alebo hrubý piesok (drenáž)
Pre rajčiny a papriky pridajte navyše hrsť drevného popola (draslík). Pre bylinky naopak znížte podiel kompostu na 15%, pretože stredomorské bylinky majú radšej chudobnejšiu pôdu.
Čo pestovať v bio režime – rastliny pre začiatočníkov
Niektoré rastliny sú v bio pestovaní jednoduchšie ako iné. Preto ak začínate, vyberte si z nich. Vďaka ich odolnosti získate rýchlo pocit úspechu, bez frustrácie z neúspechov.
Bylinky – najlepší štart
Bylinky sú pre bio pestovanie stvorené. Takmer všetky obsahujú prirodzené látky ktoré odpudzujú škodce, takže sa často chránia samy. Navyše sú nenáročné a rastú rýchlo.
- Bazalka – odpudzuje mušky a niektoré druhy vošiek, navyše miluje rovnaké podmienky ako paradajky
- Tymián – odolný voči suchu, odpudzuje bielokrídlovku a mšice
- Rozmarín – takmer žiadne problémy so škodcami, vydrží roky
- Mäta – rastie takmer sama, ale pestujte ju samostatne (má invazívny koreňový systém)
- Levanduľa – odpudzuje mole, vošky a niektoré lietajúce škodce
- Pažítka – prirodzená ochrana proti mšiciam a plesniam
Zelenina – osvedčená voľba
- Cherry paradajky – odolné odrody ako Tumbling Tom alebo Balkonstar fungujú bez postrekov
- Šalát a rukola – rýchly rast, minimálne problémy so škodcami
- Reďkovky – za 4-6 týždňov máte úrodu, skoro nič im neublíži
- Špenát – otužilý, minimálne škodce, pestuje sa v chladnejších mesiacoch
- Mangold – mimoriadne odolný, rastie celú sezónu od mája do októbra
- Fazuľka (krovitá) – obohacuje pôdu o dusík, takže aj hnojí
Ovocie na balkóne
- Jahody – stálorodiace odrody plodia od mája do októbra, minimum chorôb
- Čučoriedky – potrebujú kyslú pôdu, ale sú veľmi odolné
- Maliny – trpasličie odrody typu Babyček fungujú v kvetináčoch
Začiatočnícka rada: Vyberte si 3 bylinky, 2 druhy zeleniny a jahody. To je celé. Keď zvládnete prvú sezónu, budúci rok pridáte viac.
Prirodzená ochrana pred škodcami – 10 metód ktoré fungujú
Škodce sú nevyhnutnou súčasťou pestovania. Avšak v bio režime existuje množstvo spôsobov ako si s nimi poradiť bez jediného pesticídu. Navyše tieto metódy sú často efektívnejšie než chémia, pretože neničí prirodzených nepriateľov škodcov.
1. Mechanická ochrana – ruky sú najlepšie
Znie to banálne, ale funguje. Keď vidíte vošky, stúpnite si k rastline a zotrite ich prstami alebo jemnou handričkou. Zaberie to 2 minúty, náklady nulové. Pri väčšom napadnutí postriekajte rastlinu silnejším prúdom vody – mnoho škodcov jednoducho odpadne.
2. Mydlová voda – univerzálny prostriedok
Recept: 1 polievková lyžica tekutého mydla (alebo strúhaného prírodného mydla) na 1 liter vody. Tento roztok sprejujte priamo na škodce. Účinok je okamžitý – mydlo rozpustí ochrannú vrstvu hmyzu. Po 2 hodinách opláchnite listy čistou vodou, aby nezostal film. Opakujte každé 3 dni kým škodce nezmiznú.
3. Cesnakový postrek – proti voškám a mšiciam
Rozmixujte 5-6 strúčikov cesnaku, zalejte 1 litrom vody a nechajte lúhovať 24 hodín. Potom preceďte a nasprejujte na rastliny. Funguje aj preventívne. Navyše pach odpudzuje väčšinu lietajúcich škodcov.
4. Žihľavový výluh – postrek aj hnojivo
Čerstvú žihľavu (rukavice!) nasypte do vedra, zalejte vodou a nechajte 24-48 hodín macerovať. Výsledný roztok rieďte 1:10 a použite na postrek. Žihľava obsahuje kyselinu mravčiu ktorá odpudzuje vošky, zároveň posilňuje rastliny. Keď necháte fermentovať dlhšie (2-3 týždne), získate aj výborné tekuté hnojivo.
5. Prilákanie prirodzených nepriateľov
V prírode každého škodcu niekto požiera. Lienky milujú vošky, slnieška zase pomáhajú proti bielokrídlovke. Preto ak prilákate tieto užitočné druhy na balkón, polovicu práce majú vybavenú.
- Zasaďte rastliny ktoré lákajú lienky – kôpor, fenikel, kvety aksamietnice
- Nepoužívajte žiadne postreky ktoré by ich zabili
- Pridajte „hotel pre hmyz“ – malú drevenú búdku pre užitočný hmyz
6. Lepové doštičky
Žlté lepové pásky alebo doštičky zachytávajú lietajúce škodce. Bielokrídlovka, smutnice a niektoré mušky idú priamo za žltou farbou. Takto monitorujete koľko škodcov máte, navyše sa počet prirodzene znižuje.
7. Prašiek z pálivej papriky
Zmixujte pálivú papriku alebo čili s vodou, preceďte a nasprejujte. Kapsaicín dráždi sliznice škodcov a odpudzuje mravce. Tento postrek funguje aj proti slimákom (na balkóne vzácnym, ale môžu sa objaviť).
8. Drevený popol – proti slizniakom a mravcom
Posypte popol okolo rastlín. Slimáky a mravce nedokážu prejsť cez suchý popol, takže rastlina je chránená. Bonus: popol obsahuje draslík a vápnik, takže zároveň hnojí. Pozor – po daždi treba doplniť.
9. Odpudzujúce rastliny
Niektoré rastliny vylučujú látky ktoré odpudzujú škodce. Preto ich sadíte spolu s plodinami ktoré chcete chrániť.
- Aksamietnica – odpudzuje háďatká a mnohé druhy hmyzu
- Levanduľa – mole, vošky, osy
- Bazalka – mušky, vošky
- Mäta – mravce, myši
- Pažítka – mšice, hrdza na listoch
10. BT preparát pre veľké problémy
Keď nič iné nefunguje, stále je tu biologická zbraň. BT (Bacillus thuringiensis) je prírodná baktéria ktorá zabíja larvy húseníc ale je neškodná pre ľudí, zvieratá aj včely. V bio poľnohospodárstve je povolená. Pre balkónové pestovanie ju však budete potrebovať málokedy.
Spoločná výsadba – rastliny ktoré si pomáhajú
Princíp spoločnej výsadby („companion planting“) využívali už naše babičky. V podstate ide o to, že niektoré rastliny si navzájom prospievajú. Buď si chránia pred škodcami, alebo si dopĺňajú živiny, prípadne vytvárajú lepšie mikroklíma. Preto je to jeden zo základných princípov permakultúry.
| Rastlina | Dobrí susedia | Zlí susedia |
| Paradajky | Bazalka, petržlen, mrkva, pažítka | Fenikel, kel, zemiaky |
| Paprika | Bazalka, mrkva, paradajky | Fazuľka, fenikel |
| Šalát | Jahody, reďkovky, mrkva, cibuľa | Petržlen, zeler |
| Jahody | Šalát, špenát, cesnak, pažítka | Kapusta, kel |
| Bylinky (bazalka) | Paradajky, paprika, baklažán | Ruta, šalvia |
| Fazuľka | Mrkva, reďkovky, kukurica | Cesnak, cibuľa, pór |
Praktická aplikácia na balkóne
Vo veľkom vyvýšenom záhone môžete spoločnú výsadbu realizovať v plnom rozsahu. Ak máte len kvetináče, tak použite tento trik: zasaďte bazalku do rovnakého kvetináča ako paradajky. Takto získate dve rastliny na jednom mieste, navyše si vzájomne pomáhajú.
Vo väčšom záhone 120×80 cm zvládnete klasickú „talianskú“ kombináciu: v strede paradajky, okolo nich bazalka, pri okrajoch pažítka alebo petržlen. Napokon z jedného záhona máte kompletnú zložku na pizzu aj na šalát.
Domáce bio hnojivá – recepty ktoré fungujú
Kupované bio hnojivá sú drahé. Preto sa oplatí vyrobiť si vlastné – často sú dokonca kvalitnejšie ako komerčné produkty. Okrem toho sú naozaj zadarmo a neobsahujú žiadne chemické prísady.
1. Žihľavový záparok
Najpopulárnejšie bio hnojivo v permakultúre. Recept: naplňte vedro do polovice čerstvou žihľavou (rukavice!), zalejte vodou až po okraj a nechajte 2-3 týždne fermentovať. Páchne, ale funguje. Preto ho umiestnite ďalej od obývacej zóny balkóna.
Použitie: zriedite 1:10 (1 diel záparku na 10 dielov vody) a zalievajte rastliny raz za 10-14 dní. Obsahuje dusík, draslík, minerály. Rastliny po ňom doslova rastú pred očami.
2. Kostihojový záparok
Podobný postup ako pri žihľave, ale s listami kostihoja. Obsahuje viac draslíka než žihľava. Preto je ideálny pre plodovú zeleninu – paradajky, papriky, uhorky – keď začínajú nasadzovať plody.
3. Banánové šupky pre ružu jahôd a paprík
Banánové šupky obsahujú veľa draslíka. Nakrájané šupky zahrabte pár centimetrov do pôdy, alebo ich vylúhujte 2-3 dni vo vode a zalejte rastliny. Takto podporíte kvitnutie a nasadzovanie plodov.
4. Popol z dreva
Popol z čistého dreva (nie z brikiet s chemikáliami!) je vynikajúce draselné hnojivo. Dávkovanie: 1 polievková lyžica popola na 10-litrový kvetináč každé 3-4 týždne. Pozor na kyslomilné rastliny – čučoriedkam popol neprospieva.
5. Vaječné škrupiny – vápnik
Rozdrvte škrupiny čo najjemnejšie, zmiešajte s pôdou alebo posypte okolo rastliny. Dodávajú vápnik, ktorý paradajky potrebujú kvôli tvorbe plodov. Navyše odpudzujú slimáky – tie sa cez ostré hrany nerady pohybujú.
6. Vermikompostový čaj
Ak máte vermikompostér (pozri ďalšiu sekciu), tekutina ktorá z neho vyteká je tekuté zlato. Rieďte ju 1:10 a použite raz týždenne. Obsahuje množstvo mikroorganizmov ktoré zlepšujú život v pôde.
Kompost na balkóne – áno, dá sa to
Väčšina ľudí si myslí, že kompostovať môžete len v záhrade. V skutočnosti existuje niekoľko systémov ktoré fungujú aj na malom balkóne, navyše bez zápachu.
Vermikompostér – najlepšia voľba pre balkón
Vermikompostér je nádoba s dážďovkami ktoré premieňajú kuchynský bioodpad na kvalitný kompost. Síce to znie odpudzujúco, ale v realite je to úplne čisté, bez zápachu a veľmi efektívne.
Ako to funguje: Dážďovky (konkrétne druh Eisenia foetida) jedia zvyšky jedla a vylučujú vermikompost – najkvalitnejšie organické hnojivo. Pracujú v uzavretej nádobe, takže žiaden zápach ani muchy.
Čo do neho dávať: Zvyšky ovocia a zeleniny, kávové usadeniny, čajové vrecúška, škrupiny, papier, kartón.
Čo nedávať: Mäso, mliečne výrobky, citrusy (vo veľkom), cibuľu a cesnak (dážďovky ich nemajú rady).
Výsledok: Za 3-4 mesiace máte kvalitné hnojivo pre všetky svoje rastliny. Navyše tekutina ktorá vyteká („vermicompost tea“) je vynikajúce tekuté hnojivo.
Bokashi systém – alternatíva
Bokashi je japonský systém fermentácie kuchynského odpadu pomocou EM baktérií (efektívne mikroorganizmy). Takto vzniká fermentovaný materiál ktorý potom zapracujete do pôdy alebo kompostu. Výhoda: môžete do neho dávať aj mäso a mliečne výrobky. Navyše proces trvá len 2 týždne.
Jednoduchý uzavretý kompostér
Pre minimalistov – kúpte si malý uzavretý kompostér (cca 40-60 litrov). Vhodný je napríklad typ s viacerými dierkami pre cirkuláciu vzduchu. Takto mate v zásade miniatúrnu verziu záhradného kompostu, bez zápachu a hmyzu.
Permakultúra na balkóne – princípy v miniatúre
Permakultúra je prístup k pestovaniu ktorý napodobňuje prírodné ekosystémy. Hoci sa často spája s veľkými pozemkami, jej princípy fungujú aj na 2-metrovom balkóne. Navyše v miniatúre môžete experimentovať bez veľkých rizík.
Princíp 1: Vrstvy namiesto monokultúry
V prírode rastú rastliny vo vrstvách – stromy, kry, bylinkové poschodie, pokrývka pôdy. Preto aj na balkóne kombinujte vysoké rastliny (paradajky), stredné (bazalka, paprika) a nízke (šalát, jahody). Výsledkom je efektívne využitie priestoru a prirodzená tieňová ochrana.
Princíp 2: Každá rastlina má viac funkcií
Bazalka nie je len na pesto. Zároveň odpudzuje škodce, priťahuje opeľovače a vytvára vôňu na balkóne. Takisto aksamietnica nie je len ozdoba – chráni pôdu pred háďatkami. Preto vyberajte rastliny ktoré plnia viac úloh naraz.
Princíp 3: Zachytávanie a ukladanie zdrojov
Dažďová voda je zadarmo a rastliny ju preferujú pred vodovodnou (nízky obsah vápnika). Ak máte miesto, zberač dažďovej vody na balkóne šetrí náklady aj zlepšuje zdravie rastlín. Okrem toho mulčovanie uchová vlhkosť a znižuje potrebu zalievania.
Princíp 4: Uzavreté cykly
V prírode nevzniká žiaden odpad. Preto kuchynské zvyšky putujú do vermikompostéra, z ktorého vzniká hnojivo. Pozber rastlín ponechajte v pôde ako zelenené hnojenie. Takto vytvárate malý uzavretý systém kde sa všetko vracia do pôdy.
Princíp 5: Pozoruj a reaguj
Toto je najdôležitejší princíp. Venujte každý deň 5 minút prechádzke po balkóne. Všímajte si ako rastliny reagujú na počasie, ktoré škodce sa objavujú, ktoré odrody sa darí. Vďaka pozorovaniu sa rýchlo učíte a každá ďalšia sezóna je lepšia.
Pestovanie je dialóg s prírodou. Kto počúva, ten sa rýchlo učí. Kto len „robí veci“, ten bojuje.
Typické problémy a ich bio riešenia
Vošky na paradajkách
Prvé riešenie: mechanicky zotrieť prstami alebo zotrieť silným prúdom vody. Pri väčšom napadnutí postriekajte cesnakovým postrekom alebo mydlovou vodou. Preventívne pestujte bazalku v rovnakom kvetináči.
Bielokrídlovka na paprikách
Nalepte žlté lepové doštičky. Navyše postriekajte žihľavovým záparkom zriedeným 1:10. V extrémnych prípadoch použite BT preparát.
Plesne na listoch paradajok
Vzniká pri mokrých listoch a slabej cirkulácii vzduchu. Preto nezalievajte zhora, odstráňte postihnuté listy, zlepšite prúdenie medzi rastlinami. Preventívne postriekajte žihľavovým záparkom alebo zriedeným mliečnym roztokom (1 diel mlieka, 9 dielov vody).
Slimáky na šalátoch
Na balkóne sú slimáky zriedkavé, ale môžu sa objaviť. Vytvorte bariéru z drveného popola alebo kávových usadenín okolo kvetináča. Večer ich môžete zbierať ručne – vylezú po zotmení.
Paradajky nenasadzujú plody
Najčastejšia príčina: chýba opeľovanie. Ráno kedy kvitnú, jemne zatraste krík, prípadne prejdite malým štetcom po kvetoch. Okrem toho môže byť príčinou nedostatok draslíka – pridajte popol alebo banánové šupky.
Žlté listy
Väčšinou znamená nedostatok dusíka. Preto pridajte kompost, vermikompost alebo žihľavový záparok. Ak sú žlté len staré spodné listy, je to normálne – rastlina sa ich sama zbavuje.
Zhrnutie – 7 krokov k úspechu
- Začnite s kvalitnou bio pôdou a dobrou drenážou. Toto je základ všetkého ostatného.
- Vyberte si odolné rastliny pre začiatok – bylinky, cherry paradajky, šalát, jahody.
- Využite princíp spoločnej výsadby – paradajka s bazalkou, jahody so špenátom.
- Majte po ruke 2-3 bio postreky (cesnak, mydlová voda, žihľava). Pri prvých škodcoch konajte rýchlo.
- Vyrobte si vlastné hnojivá – žihľavový záparok a vermikompost sú najlepší základ.
- Začnite kompostovať, aj keď len v malom. Vermikompostér zmení váš pohľad na kuchynský odpad.
- Každý deň 5 minút pozorujte rastliny. Takto odhalíte problémy skôr než sa rozšíria.
Bio záhrada na balkóne nie je kompromis s obmedzeným priestorom. Naopak, na malom priestore máte lepšiu kontrolu, intenzívnejší vzťah s rastlinami a okamžitú spätnú väzbu. Preto je mestský balkón ideálnym laboratóriom pre bio pestovanie.
Často kladené otázky
Ako dlho trvá prechod na bio pestovanie?
Ak začínate odznova (nové kvetináče, nový substrát), bio ste od prvej sezóny. Okrem toho ak pestujete v existujúcich kvetináčoch s chemickými hnojivami, odporúčame vymeniť substrát a začať s čistou bio pôdou. Takto získate istotu.
Je bio pestovanie drahšie než klasické?
Vstupné náklady sú porovnateľné. Avšak dlhodobo je bio lacnejšie – robíte si vlastné hnojivá, škodcov riešite zadarmo, neplatíte za drahé postreky. Navyše získate vlastnú úrodu ktorú by ste inak kupovali ako „bio“ za vyššie ceny.
Môžem použiť dáždovú vodu z bytovky?
Áno, ale s opatrnosťou. Voda zo strechy môže obsahovať nečistoty, vtáčí trus, prachové častice. Preto zberač dažďovej vody umiestnite tak, aby voda nepresekávala po znečistených plochách. Prvé zachytené vody po dlhšom suchu vylejte, zachytajte až „čistú“ časť dažďa.
Ako často mám zalievať v bio pestovaní?
Rovnako ako v konvenčnom – keď vrchná vrstva pôdy preschla. Avšak bio substráty s kompostom držia vlhkosť lepšie než umelé substráty. Preto často zalievate menej. Mulčovanie (povrch pokryť slamou alebo listami) znižuje potrebu zalievania až o 50%.
Čo robiť, ak nemám miesto na vermikompostér?
Malý vermikompostér (20-30 litrov) sa zmestí pod umývadlo alebo do skrinky v predsieni. Nepácha, dážďovky sa nešíria. Alternatíva: komunitný kompost v meste (mnohé mestá takéto zberné miesta zavádzajú), alebo bokashi systém v kuchyni.
Sú bio semená nevyhnutné?
Pre skutočne bio pestovanie áno. Bežné hybridné semená (F1) sú ošetrené chemicky. Bio alebo heirloom (pôvodné) semená sú ošetrené prírodne. Navyše si z nich môžete zbierať vlastné semená pre budúci rok – hybridy túto schopnosť nemajú.
Čo keď sa mi v substráte objavia muchy?
Obvykle ide o smutnice – drobné tmavé mušky. Ich larvy žijú v príliš vlhkej pôde. Preto zlejte menej, povrch pôdy nechajte medzi zalievaniami preschnúť. Nalepte žlté lepové doštičky. V rámci 1-2 týždňov sú preč.
Môžem pestovať bio aj v zime?
V plnom zmysle áno. Na parapete vo vnútri bytu pestujete bylinky a microgreens celý rok. Na balkóne v chladnejších mesiacoch pestujete otužilé rastliny ako špenát, poľný šalát, pažítka. Takto máte čerstvé listy aj v januári.
Začnite svoju bio balkónovú záhradu
Bio záhrada na balkóne nie je o dokonalosti. Naopak, je o rozhodnutí robiť veci inak – bez chémie, s rešpektom k prírode a s láskou k tomu, čo jete. Každá vaša paradajka pestovaná s kompostom z kuchynského odpadu je malé víťazstvo. Dokonca oveľa väčšie než to znie.
Prvý krok je jednoduchý. Budúci víkend choďte do bio záhradníctva, kúpte si kvalitný substrát, 3 priesady byliniek a jahôd. Okrem toho si objednajte vermikompostér alebo začnite zbierať kuchynské zvyšky do pohárika v mrazničke. Za mesiac máte vlastné bio bylinky, za tri mesiace vlastné paradajky, za rok úplne iný pohľad na jedlo.
A keď sa budete rozhodovať o kvetináčoch alebo vyvýšenom záhone, pamätajte: bio pestovanie si zaslúži aj bio nádoby. Nerezové záhony nevyskúvajú žiadne chemikálie do pôdy ani po desaťročiach používania. Navyše vydržia celý život vašich rastlín – a ešte pár ďalších generácií.